V piatok ráno 11. júna 2010 sme sa všetci cestujúci zvítali na parkovisku pred našou školou s jedným spoločným cieľom - navštíviť a spoznať Nemecko tak, ako sme ho doteraz nepoznali. Medzinárodné vzťahy sa nám darilo nadväzovať už počas cesty, keďže na hraničnom priechode sme vyzdvihli niekoľkých Poliakov, ktorí smerovali tam, kam my. Boli veľmi otvorení, milí, ústretoví... a my tiež (možno preto sme sa zblížili tak rýchlo ).

     V autobuse vládla veľmi priateľská atmosféra, a tak sme si ani nestihli všimnúť, že sme už v Prahe, historickom skvoste a centre Českej republiky, ktoré dokonale poznal náš šofér a sprievodca súčasne. V Apollinairovom meste sme prešli cez jednu z jeho najunikátnejších pamiatok - Karlov most. Navštívili sme Pražský hrad, videli sme prezidentský palác i historické jadro. Počas chvíľ voľna sme si na Staromestskom námestí pod svetoznámym Orlojom vychutnávali prvé prenosy zo zápasov MS vo futbale.

     Po takmer dvojdňovej prestávke v Prahe sme sa znova vydali v ústrety nášmu dlho očakávanému cieľu, ktorým bola 68-tisícová Unna na západe Nemecka. Čakala nás poriadne dlhá 10-hodinová trasa, no snažili sme sa spríjemňovať si ju očakávaniami z nových zážitkov a skúseností. Po niekoľkých prestávkach sa nám nakoniec podarilo doraziť do cieľa. Unavení sme vystúpili z autobusu, kde nás už čakali naši nemeckí kamaráti s rodinami. Rovnako ako my, aj oni boli iste zvedaví a plní napätia. Každého z nás vo svojej rodine privítali spoločnou večerou, po ktorej sme povinne (ako praví Nemci ) sledovali prvý zápas Nemecka na MS vo futbale. S obdivom sme pozorovali, s akým veľkým nadšením fandí svojím reprezentantom široká nemecká verejnosť.

     Každý deň sme mali nabitý program. Prvý deň sme obdivovali krásy Unny a večer sme sa vybrali na spoločnú "grilovačku", kde sme vytvorili nemecko-poľsko-slovenské družstvá a hrali plážový volejbal. Už pri týchto aktivitách sa medzi nami študentmi veľmi rýchlo lámali ľady ostychu či hanby. Zistili sme, že si budeme skvele rozumieť, a to nielen vďaka našim dobrým vedomostiam z cudzieho jazyka. Na druhý deň sme sa po prehliadke školy spoločne s Nemcami zúčastnili na vyučovaní. Hneď od začiatku nás prekvapilo, že ich školský systém funguje inak ako u nás. Atmosféra v triede je voľnejšia, pracujú v skupinách, nemajú ústne skúšanie a každý predmet trvá dve vyučovacie hodiny.

     Žiaci môžu cez hodiny jesť, piť, žuvať žuvačky, pri príchode učiteľa nemusia vstávať a dokonca sme postrehli aj vyložené nohy na lavici. Keď sme už mali školy dosť, cestovali sme vlakom do Münsteru, kde sme si mohli po prehliadke mesta konečne chvíľu oddýchnuť a pozrieť náš slovenský futbal.

     Ďalší deň bolo na rade mesto Kolín s katedrálou a tak trochu aj kolínske obchody. Z Kolína sme sa vlakom dostali do Bonnu, kde pre nás naši hostitelia pripravili návštevu Múzea nemeckých dejín. V tento deň nám po celý čas robili spoločnosť naši nemeckí partneri. Tieto chvíle boli pre nás veľmi príjemné nielen vďaka nakupovaniu (čo nás dievčatá veľmi baví ), či poznávaniu nových miest, ale aj vďaka neformálnej konzultácii a následnému zblíženiu, ktoré sme takto nadobudli s našimi nemeckými kamarátkami.

     Na štvrtý deň nás čakalo skoré vstávanie, pretože sme mali namierené až do Amsterdamu - hlavného mesta Holandska. Navštívili sme múzeum, v ktorom sme sa nadchýnali unikátnymi obrazmi umelca Vincenta van Gogha. Prehliadka mesta a nakupovanie nás nadchlo takmer rovnako. Posledný deň sme si ešte stihli pozrieť bývalý vojenský zajatecký tábor, v ktorom hrôzy druhej svetovej vojny vystriedalo v súčasnosti múzeum kvetov s detským zábavným a náučným parkom. Zvyšný čas sme trávili už len s našimi novými priateľmi. Po dojímavej rozlúčke sme sa vybrali domov.

     Cestou na Slovensko sme si ešte urobili jednodňovú zastávku v Berlíne. Navštívili sme tam parlament, videli sme Brandenburgskú bránu, berlínsky múr (teda to, čo z neho ostalo) a ďalšie historické pamiatky. Vyčerpaní, unavení, ale plní nezabudnuteľných skúseností sme nastúpili do autobusu a tešili sa na cestu domov, kde sme dorazili 20. júna 2010.

     Výmenný pobyt v Unne bol pre nás všetkých krásnym a jedinečným zážitkom, získali sme tam množstvo neoceniteľných skúseností, spoznali veľa zaujímavých a skvelých ľudí a dozvedeli sa mnoho nového o zaujímavých miestach a mestách viacerých štátov. Za túto nezabudnuteľnú skúsenosť vďačíme predovšetkým nášmu pánu riaditeľovi RNDr. M. Tribusovi a organizátorom tohto projektu. Srdečne ďakujeme!

Andrea Bujdová, študentka 1. A triedy

Foto: Stašek Rusnák, Poľsko